reklama

Snažíme sa klamať svet

Obrovská planéta, táto naša Zem. Maličká planétka táto naša Zem.Veril by človek, taká jednoduchá bytosť, že jeden svet pojme (milujem niektoré slovenské výrazy) toľko tak odlišných ľudí...?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Strávila som tri týždne v Indii a o niektorých veciach čo ma tam stretli, som si dovtedy myslela, že existujú iba v rozprávkach. Nechcem písať o krásach prírodných, ktorými sa to tam len hemží, chcem písať o našom sprievodcovi. Volal sa Mirza, mal 21 rokov. Študoval na vysokej škole, ktorá bola v susednom meste, no keďže na letenku nemal, cesta tam mu trvala 3 až 6 dní, podľa toho akého schopného vodiča práve zohnal a keďže som si to vyskúšala na vlastne koži, môžem povedať, že vodič v Indii skutočne spraví veľa. Mirza bol zo 4 súrodencov. Mal ešte dvoch bratov a jednu sestru, bol najmladší. Strávili sme s Mirzom 17 dní mimo akejkoľvek civiliizácie, a tak "ponorka" nebolo nič neočakávané, preto sme sa Mirzom rozprávalil stále viac a viac. Angličtinu mal na Indické pomery až vynikajúcu. Jeho ďalší dvaja bratia takisto študovali, sestra ako žena bola prirodzene doma. Dozvedeli sme sa, že jeho rodičia majú malý statok, ktorým sa živia a všetky, ale naozaj všetky peniaze, ktoré zarobia idú deťom na štúdiá.To, že je to žalostne málo sme sa dozvedeli až neskôr. India je totiž jedna z mála krajín, kde je ešte stále najlepšie platená práca štátnych úradníkov. Keď o tom hovoril, bol dojatý a my s ním. Na konci nášho treku nás Mirza pozval domov k jeho rodičom, veľmi si nás obľúbil a chcel aby nás spoznala aj jeho mama. Boli sme pozvaní na obed. Domček sa nachádzal v najodľahlejšej časti mesta, kde viedla iba úzka cestička, ktorú lemovala močovka. Ocitli sme sa pred malými vrátkami, za ktorými sa rozprestieral malý dvorček s dvoma kravami a na konci bolo vidieť (aj cítiť) tunajší typický záchod. Vnútri v dome odvšadiaľ číhala chudoba ale taktiež nesmierna pokora pred nami, ktorú sme si ani zďaľeka nezaslúžili. Matka s dcérou nás obsluhovali s takou cťou, akej sa u nás dostáva najvýšším štátnikom. Keď nám priniesli Coca-colu bolo mi naozaj do plaču.
Na konci treku sa vždy dáva sprievodcovi nejaké sprepitné, nemali sme vôbec predstavu o tom, koľko by to malo byť, tak sme sa Mirzu spýtali koľko dostane od agentúry za celých 17 dní, čo s nami strávil. Povedal nám (a to s neskrývanou radosťou a pýchou), že 500 rupii (cca 400Sk) dali sme mu každý z vrecka po 1000 rupii. Jeho vďaka sa aj tak nedá vyjadriť slovami.
My si žijeme s mobilným telefónom v jednej ruke a ovládačom od telky v druhej. Normálne začínam pochybovať, či sme o takú čistotu len prišli, alebo sme ju vôbec nikdy nemali...

Hana Nováková

Hana Nováková

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu